Späť na tvorivú dielňu

Katarína Šoltýsová

Katarína Šoltýsová pochádza z Prešova. Aj ona je členkou prizvaného päť člennho tímu umelcov a odborníkov projektu vytvorené na Slovensku - Čičmany 2015. Navyše je jedinou ešte študentkou svojho fachu v tíme. Katarína študuje inžiniersky stupeň na Fakulte architektúry STU v Bratislave so zameraním na ekologickú a experimentálnu architektúru. Je spoluzakladateľkou a členkou ateliéru Green Ops, kde participuje na architektonickej i dizajnérskej tvorbe. Popri štúdiu spolupracuje v architektonických ateliéroch KLEINERT, s.r.o. a W8D. V lete 2014 sa zúčastnila workshopu a následnej prezentácie bienále architektúry pre univerzity - Biennale Sessions 2014. Spolupracovala na grafickej príprave umeleckých predmetov pre autorku projektu, sochárku Ninu Šoškovú v rámci Vytvorené na Slovensku - Čičmany 2015.  

Čičmany v minulosti predstavovali typickú slovenskú dedinku, kde sa obyvatelia denne stretávali na preddomí. Debatovali o úrode, problémoch, radostiach, o udalostiach z dediny a okolia. Pomáhali si a navzájom požičiavali potrebné potraviny cez plot. Život bol pokojnejší a plný zvykov, ktoré sú už dnes pomaly zabudnuté. Prirodzeným vývojom kvality života odchádzali obyvatelia za prácou do miest a dnes je obraz malebnej dedinky zmenený. Čičmany v súčasnosti predstavujú obec známu svojou zachovalou ľudovou architektúrou, charakteristickými starobylými krojmi a svojráznym folklórnym prejavom. S národopisnou expozíciou, kaštieľom i kostolom. So 152 obyvateľmi a množstvom zvedavých turistov. Autorka sa snaží reagovať na túto víziu vytvorením potenciálu pre spoločenský život obyvateľov. Svojráznu architektúru tradičných čičmianskych domov dopĺňa o nový mobiliár  autobusovej zastávky a lavičiek pre posedenie pocestných aj domácich, ktorého úlohou je skvalitniť verejný priestor. Originálnu ornamentálnu maľbu zdobiacu fasádu zrubových domov prenáša do nových foriem. Tie majú byť využívané v zástavbe murovaných domov, rovnako ako v samotnej rezervácii ľudovej architektúry. Tým sa dosiahne zjednotenie kontrastnej zástavby v Čičmanoch. Pri návrhu si autorka vyberá typické ornamenty, ktoré mali pôvodní, ale aj súčasní Čičmanci najradšej. V súčasnosti sú najčastejšie sa vyskytujúcimi geometrickými motívmi drevených fasád. Sú vyrobené z miestneho materiálu, dreva, konštrukčne vychádzajú zo zrubových spojov. Ich forma je však v kontraste s pôvodnou architektúrou. Návrhom sa autorka dotýka dvoch problematík. Zastávka hromadnej dopravy predstavuje spojenie vidieka so svetom a prvý dojem návštevníka pri príchode do dediny. Autorka tu vidí potenciál skvalitnenia tohto prostredia s novým charakterom, inšpirovaným daným miestom. Zastávka disponuje významnou polohou – v „sŕcku“ dediny Čičmany. Má ochrániť cestujúceho pred nepriazňou počasia a spríjemniť čas čakania. V druhej časti sa autorka venuje mobiliáru v podobe lavičiek pred domami, ktoré sa vytrácajú zo slovenských dedín. Výnimkou nie sú ani Čičmany. Lavičky na preddomí kedysi tvorili základ spoločenského života slovenského vidieka. Cieľom návrhu je vytvorenie priestoru na "lavičkové reči", ktoré spájajú susedov.