Späť na tvorivú dielňu

Daniela Tapúchová

Pod pojmom textilné techniky, ktorý vymedzuje stručná informácia pre návštevníka jarmokov s ľudovou výrobou a prezentáciou tradičného odevu, sa skrýva najmä šitie a úprava odevných súčastí, ktoré patrili k základným druhom ošatenia v minulosti. Takáto definícia je však pomerne stručná a je k nej nevyhnutné pripočítať aj ďalšie druhy šijacích (krajčírskych) a zdobiacich techník, bez ktorých nie je možné tradičný odev alebo kroj (zaužívanejšie používaný termín) zhotoviť.
Z detstva som si priniesla úctu a lásku k folklóru a obdiv húževnatosti našich predkov, aj k tomu, čo nám zanechali, čo rukami dokázali urobiť, aby sa obliekli, aby prežili. Pamätám si slová mojej babky: „Elektrina nebola, petrolej bou drahý, tak sme si otvoreli dvierka na peci a tak sme vyšívali.“ Šitie, vyšívanie, pletenie sa stalo mojím živobytím a folklór ma sprevádza od základnej školy. Zo začiatku som nevedela takmer nič. V škole ma síce naučili pripraviť strihy, rozmerať látku, ušiť a dokončiť odevné súčasti pre súčasníkov. Urobiť však odevné súčasti pre folkloristov nebolo také jednoduché. Postupne som sa naučila riasiť, vyšívať cez riamy, pliesť pásy na stojatých krosienkach, pliesť na kartičke.
Riaseniu tradičných odevov, krojov, sa venujem viac ako dve desiatky rokov. Táto náročná textilná technika bola rozšírená už v období renesancie, používala sa na zdobenie živôtikov a rukávov šľachticov a šľachtičien, ktoré potrebovali veľkú výbavu šiat na zábavy. Pri ich zhotovovaní pomáhali aj dievčatá z radov poddaných, a tak sa mnohé textilné techniky i vzory výšiviek dostali medzi jednoduchých ľudí, kde prežili až do dôb moderného sveta.
Riasenie je technika vyžadujúca zručnosť a trpezlivosť. Dôležitá je samotná príprava. Na dosku si dáme hrubé plátno, potom zoberieme textíliu, ktorú budeme riasiť a namočíme ju do vody (zvlhčenie urobí látku poddajnejšou a lepšie sa s ňou pracuje). Rozprestrieme na dosku, a postupne na tkanine vytvárame riasy, riamy, sklady široké maximálne 3 mm. V prípade potreby zvlhčíme čistou vodou a trpezlivo ukladáme sklady vedľa seba. Hotovú, nariasenú textíliu zvinieme a sušíme na slnku. Po vysušení naberieme na niť, a takto urobíme predný alebo zadný stan rukávcov. Podobný postup sa uplatňuje aj pri zhotovovaní šorca, sukne, s nariameným zadným dielom. Najskôr však urobíme vybieranie, vyšijeme vzory. Až po výzdobe sa pustíme do riasenia. Aj v tomto prípade použijeme dosku a hrubé plátno a po nariasení textíliu zvinieme do rolky, ktorú na oboch koncoch pevne zviažeme. Sušíme na slnku. V minulosti sušili nariasený šorec v zimných a chladných dňoch aj pri peci, aby dobre vyschol a riasenie dlhšie vydržalo. Dobre a správne nariasenie vydržalo aj najbližšie pranie textílie.
Ľudový odev v okolí Čičmian, Zliechova, Valaskej Belej, Čavoja i Temeša sa vyznačuje bielym, doma vyrobeným plátnom, zachovaním farebnosti výšivky, riasením a celkovou skladbou odevu. Odlišnosti sa objavujú najmä v úprave hlavy vydatých žien. Spoločným znakom tohto odevu je uplatnenie výšivky cez riasy, ktorá má ploché stehy kladené kolmo na hrany rias. Na šorci (sukňa) jeden steh zachytáva dve riamy, ďalší rad stehov je posunutý o jednu riasu. Na rukávcoch a zásterkách, fertuškách, sa uplatňovala výšivka cez jednu riasu. V ornamentike výšivky prevládajú geometrické tvary, kosoštvorec, trojuholník, štvorec i obdĺžnik. Nárečovo sa vzory výšivky označujú: na srcá, na dve srcá, na štyri srcá, baranie rožky, kľuky, okná, dierky, zúbky, kríže. Z ďalších vyšívacích techník sa v odeve tejto oblasti uplatňovalo vyrezávanie (vyšívalo sa na rátané nite cez dve, tri štyri nite), hladkovanie. Pol krížik a samotná krížiková výšivka sa objavovala zriedka. Za najnáročnejšiu výšivkársku techniku sa považovalo vybieranie, technika výšivky cez riasy.
Ženy si odev vyšívali nielen pre parádu, ktorá má krajšiu furmu, ale najmä aj z praktického hľadiska. Výšivka, či iný druh zdobenia, zabraňovala opotrebeniu okrajových častí odevnej súčasti. I keď sa okraje textílie s výšivkou zodrali, základný materiál ostal nepoškodený a po oprave, doplnenie novou výšivkou alebo lemovaním, odev mohol slúžiť ďalej.
Ženský odev sa zhotovoval z bieleho plátna s výšivkami a čipkami, ladenými väčšinou od bielej cez smotanovo bielu, ďalej cirokovej, žltej, cez výraznejšiu oranžovú až po bordovú.
Najspodnejšou časťou odevu je rubáč (spodňík), zhotovený z hrubého konopného plátna a bavlnenej hornej časti, činoväte. Na tele rubáč držala iba jediná tenká šnúrka, ktorá sa viazala krížom cez plece. Na rubáč si okolo drieku a cez boky okrúcali červený pás, utkaný na stojatých krosienkach z ovčej vlny, ktorú vopred farbili podomácky načerveno, použitím bobúľ bazy čiernej.
Potom si obliekali šorec (v Čičmanoch rubáč), ktorého zadný diel bol drobno nariasený. Na šorec si uväzovali zásteru, fertuchu či záponku. Horný diel ženského odevu tvorili rukávce, krátka košeľa z pravouhlých častí plátna. Predný a zadný stan (diel) bol nadrobno nariasený, bohato vyšívaný vzormi na prieramkoch, pleciach a golieriku. Dolný okraj rukávov bol vyšitý cez riamy. Súčasťou rukávcov bol akýsi golierik z paličkovanej čipky. V krčnej časti sa rukávce s golierikom uväzovali úzkymi farebnými šnúrkami z ľanovej alebo bavlnenej priadze, tzv. cigánskymi tkanicami. Cez robotný deň nosili ženy v týchto dedinách prednú a zadnú fertuchu. Na hlave nosili grgule, okolo ktorých si vydaté ženy omotali vrkoče. Obyvateľky Čavoja mali z vlasov vytvorený účes priamo za ušami, ale Čičmianky na inom mieste, hore na hlave. Na takto upravený účes si dávali sieťovaný čepiec, a napokon šatu (v Čičmanoch podviku), pás látky s výšivkou. Mladé dievčence nosili dva vrkoče, stará dievka jeden.
V zime ženy nosili krátky kožuštek z barančiny a vlniak, alebo kabanicu z bieleho súkna, vyšívanú červenou vlnou. Na nohy si obúvali podkolienky a krpce s čiernymi vlnenými návlakmi.
V súčasnosti sa tradičný odev nosí na slávnostné príležitosti, a samozrejmosťou je pri prezentácii folklórnych skupín. Jeho nositelia tak sprostredkovávajú odkaz predchádzajúcich generácií nám súčasníkom a zostáva na nás, aby sme dedičstvo predkov zachovali a odovzdali budúcim generáciám.