Pucle

Aj vy sa radi hráte, no niekedy máte pocit, že na hru ste už starí? Nezmysel, určite ste ešte nevyskúšali Pucle! Pucle vyrábajú dve slovenky - Lenka Kuricová a Barbora Janáková z lásky k hre a umeniu, ktoré je ich každodenným životom. Pucle vznikli z túžby robiť niečo krásne a myseľ cibriace. Z túžby otvárať svet umenia a dizajnu novým spôsobom. Prostredníctvom ilustrácií slovenských autorov dávajú Pucle dávnej hre nový vizuál a hravo prinášajú umenie do domácností a interiérov, nielen prostredníctvom krásne ilustrovaných puzzle, ale aj vďaka drevenému rámu, ktorý sa nachádza v balení. Vďaka nemu si Pucle môžete kedykoľvek zavesiť kamkoľvek sa len rozhodnete a puzzle nikdy netreba lepiť, pretože vďaka rozpájateľnému rámu držia. Vďaka tomu si môžete Pucle opätovne kedykoľvek rozložiť a zase zložiť - ako večnú skladačku. Na Pucliach sa predstavujú rôzni mladí slovenskí šikovní umelci, jednou z nich je aj Nina Augustínová Šošková s jej dielom Čičmany - Vzťahy. 

Pucle od Nina Augustínovej Šoškovej, ktoré pozostávajú z 500ks si môžete objednať  na - https://www.puclepucle.com/product-page/nina-august%C3%ADnová-šošková-500-p

Čičmany založili miestni usadlíci v roku 1272 (…ad quandam viam novam qua itur ad possessionem Cziczman… – listina z roku 1272). Dedina nebola prostredím len pre dej, ale aj žijúcim, mysliacim tvorom, ktorý si vytváral svoje vlastné zákony, legendy, pravidlá. Postavy z autorkinej ilustrácie, žienky, vydaté s čepcom, či slobodné bez čepca, muži ako vtáci symbolizujici páva či kohúta zohrávali ochranný charakter v rodine. Každá postava z ilustrácie naznačuje aj svoje povahové čtrty. Postavy dotvárajú pohľad na dedinské prostredie, vzťahy na dedine, spolužitie a veľkorodinu, ako archaickú formu, ktorá sa v dedine udržala až do začiatku 20. storočia. V jednotlivých domoch bývali a spoločne gazdovali niekedy až štyri rodiny. Starí rodičia, gazda s gazdinou, ich ženatí synovia s nevestami a ich deťmi. 

Ilustrácia zobrazuje medziľudské vzťahy a otázky medzi – členmi rodiny, susedmi, manželmi až po spoločenské premeny, ktorými si slovenský vidiek po súčasnosť prešiel. Všetci sa stretávali v kostole alebo v krčme, a nikdy neprešli vedľa seba bez pozdravu, bez toho, aby sa jeden druhému prihovorili osobitým nárečím či dialektom; vedeli, kto kde býva, stačilo idúcky pozdraviť "Náá ďejďeš? Náá šak dolu na doľinu.” alebo “Ďe beháš posimesta??? Aj si virostel , chaseň riadni je z Teba” , často s vyjadrením osobného vzťahu “A ona je za kím vidatá?” alebo “Poj domvo, už je cma”. 

Veľký podiel na hodnote a popularite dediny zohráva samotná výšivka, ktorá vyniká svojou technickou dokonalosťou, bohatosťou motívov a ornamentálnou a farebnou kompozíciou. Pre tamojšie výšivky boli typické vzory, ako baranie rožky, na kohúti, srdcia či kosoštvorce, medzi obľúbené farby patrili červená a zelená, neskôr aj žltá a béžová. Tieto jednoduché geometrické vzory začali Čičmanci neskôr (cca 200 rokov dozadu) ručne maľovať na ich obydlia, bielym vápnom, ktoré malo konzervačnú a ochrannú funkciu. Tieto objekty sú dodnes cenným dokladom technickej vyspelosti, zručnosti a estetického cítenia obyvateľov. 

Odlev obyvateľov nastal pod vplyvom hospodárskej krízy v 30-tych rokoch 20. storočia na americký kontinent, do Dalmácie, „Francie“, Belgicka a Rakúska. Požiare v rokoch 1907, 1921 a 1945 zničili vzácne zrubové stavby, zmenili celkový vzhľad obce a spôsobili ústup výstavby tradičných dreveníc pred murovanými a zmodernizovanými domami. Kým Čičmany mali vo svojom rozkvete približne 1 500 stálych obyvateľov, postupne sa toto číslo znížovalo až na súčasných 170. Komplex ľudovej architektúry, pozoruhodný svojou zachovalosťou a štýlovou jednotnosťou v roku 1977 vyhlásili za vzácnu národopisnú lokalitu, rezerváciu ľudovej architektúry, odevu a výšiviek. Čičmiansky ornament bol v roku 2013 zaradený do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska - UNESCO.  

text: Nina Augustínová Šošková

Všetky Pucle si môžete pozrieť na www.puclepucle.com alebo na www.facebook.com/puclepucle