Designum

Vytvorené na Slovensku

Zdá sa, že ľudové umenie aj v 21. storočí predstavuje dôležitú súčasť reprezentácie Slovenska. Dôkazom sú aj mnohé medzinárodné prezentácie štátu, napríklad nedávna výstava priemyslu a kultúry Expo 2015 alebo XXII. zimné olympijské hry 2014 v Soči. V oboch prípadoch sa súčasťou reprezentácie štátnej identity stali vizuálne atraktívne ornamentálne vzory z Čičmian.


Autorky projektu Vytvorené na Slovensku Lenka Sršňová a Nina Šošková mali dôvod priam prozaický. Ako priznala Nina Šošková, zámer prečo svoj viacročný projekt začali práve tam, súvisí s jej rodinnými koreňmi, konkrétne s tradičnou čičmianskou drevenicou, v ktorej vyrastala a dodnes ju spolu s rodičmi udržiavajú tak, ako sa to kultúrnu pamiatku patrí. Hlavnou myšlienkou podľa Lenky Sršňovej bolo „ukázať ľuďom edukatívno-kreatívnou formou návraty k tradíciám a k našej kultúre“. Projekt sa skladal z niekoľkých častí: v prvej časti išlo o workshop, ktorému predchádzal umelecký výskum súvisiaci s históriou dediny a ľudovou kultúrou. Po fáze oboznámenia sa s geniom loci bolo úlohou Niny a Lenky pretvoriť inšpirácie do akýchsi polosuvenírov, ktoré niesli rukopis oboch autoriek. Tieto polotovary mali slúžiť účastníkom workshopu na vytvorenie čičmianskych suvenírov podľa vlastných predstáv. „Ja som vytvorila akúsi textilnú maľovanku z čičmianskych kohútikov, ktorá bola vyhotovená ručnou sieťotlačou. Ľudia si ju mohli vymaľovávať textilnými farbami. Nina tým, že je sochárka, siahla po sochárskych materiáloch. Vytvorila drevené polotovary, komponenty, ktoré si ľudia mohli podľa svoje predstavy dotvoriť,“ hovorí Lenka Sršňová. Edkatívna rovina projektu, okrem toho, že účastníci získali vedemosti o technických postupoch a oboznámili sa s technikami sieťotlače a frézovania, mala aj ďalší rozmer: tvorili ju odborné prednášky a názorné prezentácie tradičných čičmianskych techník. Hoci účastníci workshopu získali nezabudnuteľný zážitok, túto rovinu akoby umocňovali nielen nadobudnuté zručnosti, ale i poznanie, že tričko sa dá vyrobiť aj doma na Slovensku, a že za každým jedným produktom stojí osobitý príbeh. "Snažili sme sa ľuďom prostredníctvom procesu výroby a technických postupov vlastných suvenírov vštiepiť aj to, že dizajnérske produkty nevznikajú jednoducho, a aj produkty vytvorené na Slovensku majú svoju hodnotu," hovorí Lenka. Ďalšou fázou projektu, ktorá sa týkala predovšetkým dizajnérov, predstavujú konkrétne dizajny inšpirované čičmianskou ľudovou kultúrou. Micheala Bednárová z Puojdu, ktorá sa venuje modernému spracovaniu suveníru Slovenska, priznáva: "Mňa najviac uchvátili maľby na dreve, tá hrubosť v ich nanášaní a práca času s drevom, ktorá zanechala štrbiny v dokonalej geometrickej schéme vzorov. Rozhodla som sa preniesť kúsok čičmianskych dreveníc do ponožiek, keďže ponožky boli výraznou a dôležitou súčasťou ľudového odveu. Ako je na Puojde zvykom, ponožky som nechala pekne zabaliť a uľahčil mi to dizajnér písma Ondrej Jób". Okrem Niny Šoškovej, ktorá vytvorila limitovanú edíciu drevených, skladacích hračiek On a Ona, Eva Tkáčiková pretavila inšpiráciu čičmianskym ľudovým umením do suveníriu. "Mojím cieľom bolo vytvoriť grafický list s tradičným čičmianskym ornamentom, ktorý bol tlačený z matrice vyrobenej z dreviny. Ornamenty a farebnosť grafík vychádzali z čičmianskych dreveníc. Vytvorené čičmianske platidlo som sa snažila preniesť do užívania v spolupráci so spoločnosťou Ľudovo-umelecké Čičmany, s. r. o., a po dohode novovytvorenú menu uviesť do praxe miestnej predajni ľudovo-umeleckých predmetov". Grafický dizajnér Ondrej Jób vytvoril písmo Čičmany, ktoré je interpretáciou čičmianskych vzorov. Písmo, ktoré preniesol do podoby digitálneho fontu jeho autor charakterizuje takto: "Namiesto doslovného preberania jednotlivých ornamentov a ich silného prispôsobovania konštrukcii písmových znakov, aké je možné vidieť pri mnohých pokusoch o "folkórne písmo", písmo Čičmany iba voľne, štylisticky vychádza z existujúceho tvaroslovia tak, aby napísaný text vytváral charakteristické čičmianske štruktúry a vzory, ale zároveň si zachoval pohodlnú čitateľnosť a harmonický výraz". 

Zdá sa, že participatívne, kolaboratívne či edukatívne podoby umenia, ktoré vo výraznejšej miere rezonujú vo voľnom umení, čoraz viac nachádzajú svoje miesto aj v oblasti dizajnu. Podobne ako umelec, ktorý v novom zmenenom statuse nie je chápaný ako tvorivý subjekt vytvárajúci autorské diela, a umenie stráca význam elitárskej komodity, aj exkluzivita produktu a postavenie dizajnéra v role geniálneho tvoru je v 21. storočí prehodnocovaná a nadobúda prostredníctvom týchto prístupov nové formy. Hoci projekt pod značkou vytvorené na Slovensku bol pilotný (bude sa postupne presúvať do ďalších lokalít Slovenska), ukázal, že model kolektívnej prace, flexibilného/mobilného dizajnéra a popularizácie dizajnu tu má svoje opodstatnenie. 

Jana Oravcová

ORAVCOVÁ, Jana: Vytvorené na Slovensku. In: Designum, 2015, roč. XXI, č. 4, s. 44 - 47.